Zápisky z ciest 7: Cesta na Langkawi
V predchádzajúcej časti mojich zápiskov z ciest sme sa dostali do hlavného mesta Malajzie Kuala Lumpur. V tejto časti sa dostaneme z modernej metropoly Kuala Lumpur na ostrov Langkawi. Langkawi je má v rámci Malajzie špeciálne postavenie. Je to bezcolná zóna, kde predávajú alkohol. Pre turistov veľké lákadlo. My si ho však chceme pozrieť zo skútra…
Z Kuala Lumpur na Langkawi
Prečo to môžeme mať bližšie a pohodlne, keď to môžeme mať ďaleko a nepohodlne. Namiesto toho, aby sme na Langkawi išli letecky, volíme opäť nekonečnú cestu autobusom. Navyše autobusová stanica Puduraya je v prestavbe (2011) takže všetky autoby odchádzajú z nejakej stanice Bukit Jalil. Presúvame sa tam metrom. Našťastie cesta nie je zložitá, ale trvá celkom dlho. Ako vždy sa zvečerilo a prichádzame na miesto plánovaného odchodu až za tmy. Našťastie lístky sa stále dajú kúpiť. Do prístavu mesta Kuala Perlis. Odkiaľ sa plavia trajekty na ostrov Langkawi. Konečne ideme k moru. Oddýchneme si tam po tých namáhavých a únavných cestách autobusom.
Lístky do Kuala Perlis sme kúpili. Autobus však odchádza až o 3 hodiny, o 22:00 hod. Ponevierame sa po improvizovanej stanici. José ide preskúmať okolie. Potrebujeme nejakú vodu a niečo pod zub na cestu. Našiel Carrefour a zohnal proviant. Päť minút po desiatej autobus vyráža na 500 kilometrovú cestu do Kuala Perlis. Autobus ide celý čas po asfaltovej diaľnici. Cesty tu majú lepšie ako u nás na Slovensku. Nevieme koľko bude cesta trvať, ale tušíme, že to nič krátke nebude. Do prístavu dorazíme určite až ráno.
Trajekt na Langkawi
Slnko vychádza a prvýkrát na našej ceste vidíme more. Vystupujeme v prístave. Rovno mierime do haly kúpiť lístok na trajekt (tzv. jeti). Všetko ide ako po masle. Hoci sme dopredu nemali nič zakúpené, doprava tu funguje perfektne. Sedíme v trajekte a už z diaľky pozorujeme vysoké kopce hlavného ostrova Langkawi. Loď kotví v mestečku Kuah, čo je akési hlavné mesto ostrova Langkawi, ako aj 99 ostrovov tohto súostrovia. V budove prístavu je niekoľko obchodov a kaviarní. No a jeden obchod známy aj z našich končín, na ktorý som natrafil na toľkých miestach na mojich cestách. Je to Baťa. Človek túto sieť obchodov s topánkami nájde skutočne na rôznych miestach po celom svete.
Pantai Cenang
Z prístavu si berieme taxík na pláž Pantai Cenang. Dohodli sme sa, že tam si nájdeme nejaké ubytovanie. V sprievodcovi Lonely Planet som našiel hostel s názvom Gecko Guesthouse, ktorý mal dobré odporúčania. Vyskúšame ísť tam, možno tam budú mať pre nás niečo voľné. Cesta taxíkom trvala približne 20 minút. Popri ceste sme videli niekoľko skupín opíc. Vodič nás vysadil na hlavnej ceste v Pantai Cenang. Dosť sa mi to tu pozdávalo. Po stranách ulice boli kadejaké obchodíky, kaviarne a reštaurácie. Od hlavnej cesty do guesthousu to bolo možno 100 metrov. Prichádzame niečo pred obedom.
Na skútroch po Langkawi
Našli sme požičovňu skútrov, kde si nepotrebujú nechať pas do zálohy. Pracovníčka požičovne v hidžábe si len ofotí vodičský preukaz a pas. Vychádzame pred požičovňu, kde je zaparkovaných niekoľko skútrov. Podáva nám kľúče od dvoch. Helmu nachádzame v priestore pod sedadlom. Nasadzujeme helmy, štartujeme motor, cúvame do premávky a po ľavej strane vozovky sa vydávame na cestu. S Josém sme sa dohodli, že pôjdeme smerom k lanovke. Lanovka je vo juhozápadnej časti ostrova. Dá sa ňou dostať na vrchol hory, kde je ikonický Skybridge. Skybridge je most zavesený vo vzduchu nad roklinou a džungľou. Našťastie premávka v tejto časti ostrova dnes nie je hustá. V križovatkách a na kruhových objazdoch musíme mať neustále na pamäti, že sa tu jazdí po ľavej strane.
Langkawi Sky Bridge
Netrvá dlho a parkujeme skútre na parkovisku pod lanovkou. Odkladáme helmy do priestoru pod sedadlom. Pokračujeme priamo k údolnej stanici lanovky. Kupujeme lístky a rovno sadáme do kabínky lanovky. Zhora bude určite perfektný výhľad aj na okolité ostrovy. Už sa neviem dočkať. Lanovka je moderná a rýchla. Prekonáva poriadne prevýšenie. Všetko navôkoľ je sýto zelené. Vystupujeme na strednej stanici. Prechádzame sa po plošine a fotíme okolie. K mostu sa však odtiaľto nedostaneme. Pokračujeme ďalšou lanovkou na úplný vrchol kopca.
Na najvyššej stanici vystupujeme. Výhľady odtiaľto sú parádne. Vidíme okolité ostrovy, ostrovčeky, ba aj skaly trčiace z mora. Slnko nám však riadne praží na hlavy. Schádzame schodami ku Sky Bridge. Fotíme jednu fotku a druhou. Avšak je ťažké to nejako uchopiť a odfotiť dobre. Predsalen je lepšie tento most fotiť z diaľky a nie keď človek už na ňom stojí. Odniekiaľ z džungle vystupuje nad most obrovský oceľový pylón, z ktorého vedú hrubé laná, na ktorých je most zavesený. Most je dlhý vraj 125 metrov a sprístupnili ho verejnosti už v roku 2005. Sky Bridge je určite jednou z hlavných turistických atrakcií na ostrove Langkawi.
Okružná jazda po ostrove Langkawi
Usúdili sme, že slnko je príliš silné a zhoreli by sme na moste ako fakľa. Patrilo by sa nám schovať niekam do tieňa. Stúpame schod za schodom k hornej stanici lanovky. Z čela sa mi valia kropaje potu. Pri takom teple a takmer stopercentnej vlhkosti je to náročný výstup. Konečne sme to dokázali a mám pocit, akoby som vystúpil minimálne na Kriváň. Na námahu však hneď zabúdam, keď vidím tie neskutočné výhľady na okolité dažďové lesy a okolité ostrovčeky. Nádhera. Výlet ku Sky Bridge stál za to. Trochu sme sa pokochali výhľadmi a nastupujeme do lanovky.
Skútre nás čakajú tam, kde sme ich zaparkovali. Nasadzujem prilbu, štartujem motor a pokračujeme na ceste po ostrove. Mierime najprv do blízkej krokodílej ZOO. Je to jedna z tých skúseností, čo si doprajete prvýkrát a naposledy. Ani neviem, čo nás to napadlo sa tu vôbec zastaviť. Všade samé krokodíly, ktoré len letargicky ležia. Trávime tu približne hodinu. Prechádzame sa po areáli. Vidíme kŕmenie, keď sa krokodíl dokáže odraziť do poriadnej výšky. S pocitom že tu len zabíjame čas miesto toho, aby sme išli dakde na pláž, ZOO rýchlo opúšťame. A pokračujeme na sever Langkawi.
Pantai Tanjung Rhu
O plážach na Langkawi nemáme toho veľa načítané. Dve veci však vieme. Najväčší život je tam, kde sme sa ubytovali – Pantai Cenang. A najkrajšia pláž je vraj na severe a volá sa Panta Tanjung Rhu. A z krokodílej farmy mierime práve na túto pláž. Cesta trvá nezvyčajne dlho. Navyše ideme na slepo. Nemáme internet v mobile. Skúšame sa tam odnavigovať podľa dopravných značiek. Vieme, že je to v severnej časti ostrova. Vyrušuje ma, že sa pomaly blíži západ slnka a stále nie sme na pláži. Späť na hotel je to navyše poriadne ďaleko. Vidím to tak, že Tanjung Rhu dáme len z rýchlika. Zaparkujeme, poprechádzame sa po pláži a padáme späť. Nerád by som šoféroval skúter po tme.
Napokon sa nám darí nájsť pláž Tanjung Rhu. Slnko sa však povážlivo priblížilo k horizontu. Táto návšteva bude z rýchlika. Skútre parkujeme medzi ihličnatými stromami. Tenisky si rovno dávam dole z nôh a nesiem v ruke. More poriadne ustúpilo. Je čas odlivu. Niekoľko ľudí sa prechádza vo vode, ktorá siaha maximálne po členky a do košíkov zbierajú nejaké živočíchy. Neviem, čo tam „lovia“. Sadám si na pláž a sledujem ich. Piesok je jemný, biely ako hladká múka špeciál 00 extra. Prehrabávam sa v ňom rukami. Zdvíham hrsť piesku, ktorý mi prepadáva cez prsty. Užívam si prítomný okamih. V diaľke vidím veľký ostrov. To bude ostrov Ko Tarutao, ktorý patrí Thajsku.
Cez Kuah na Pantai Cenang
Je čas odísť. Čaká nás ešte dlhá cesta. Nepôjdeme tou istou cestou, ktorou sme sem prišli. Smerujeme do Kuah, čo je hlavné mesto Langkawi. Do Kuah prichádzame ešte za šera. Odtiaľto už ľahko trafíme na pláž Pantai Cenang. Cestou z Kuah vidíme tlupy opíc túlajúcich sa po krajnici vozovky. Snáď mi žiadna neskríži cestu, hovorím si. To by bolo… Bohvie, či na ostrove je vôbec nemocnica. Ale radšej na to nemyslieť. Za tmy sa dostávame k nášmu ubytovaniu. Odparkúvame skútre pred guesthousom. Uvidíme, či ich zajtra vrátime alebo predĺžíme prenájom…
