Zápisky z ciest: Z Casablancy do Fésu

Z Casablancy do Fésu je pre nás dlhá cesta, ktorú začíname v meste Essaouire. Znie to komplikovane, ale naša cesta začína v tomto exoticky znejúcom meste. Casablanca bude pre nás len prestupnou stanicou. Navštívime tam len najväčšiu atrakciu, ktorou je v súčasnosti mešita Hasana II.

Naše ubytovanie v riade v meste Essaouira opúšťame o ôsmej hodine ráno. Nemôžeme nič podceniť. Nevieme, kedy presne odchádza autobus smer Casablanca. Prechádzame po hlavnej ulici  ešte poriadne nezobudenej mediny. Mierime presne tam, kde nás pred dvoma dňami vyložil autobus z Agadiru. Snáď sa tam dozvieme viac informácií.

Autobusom z Casablancy do Fésu

Máme šťastie. Autobus do Casablancy odchádza o polhodinu. Neberieme to ako pevne stanovený termín. Autobusy zvyknú meškať. Kupujeme si dva lístky. Ešte si niekde musíme kúpiť vodu a niečo pod zub. Podarilo sa nám nájsť otvorený obchod. Berieme 1,5 litrové vody a nejaké sladkosti. To budú naše raňajky, obed a možno aj olovrant.

Casablanca je od Essaouiry dosť vzdialená (cca 370km). Autobus sa vlečie po obyčajnej ceste. Diaľnice som ani neočakával. Chvíľu sledujem okolitú krajinu. Pred očami sa mi mihotajú vyschnuté kríky a vyprahnuté kamenné scenérie. Oči mi oťažievajú a hlavu mám opretú o okno. Zaspávam. Občas autobus urobí pohyb, ktorý spôsobí, že okno mi udrie do hlavy. Zobudím sa, ale veľmi rýchlo opäť zaspím. Cesta mi tak rýchlo ubieha. Keď sa definitívne zobudím, zisťujem, že už nie sme ďaleko od Casablancy.

Casablanca v rýchlosti

Zastavujeme na autobusovej stanici v Casablance, ktorá susedí z vlakovou stanicou. Vystupujeme z autubusu a presúvame sa do staničnej haly. Do Fésu by sme radšej išli vlakom. Rýchlo zisťujeme, že dnes už žiadny vlak do Fésu neodchádza. Vraciame sa späť do budovy autobusovej stanice. Našťastie zisťujeme, že neskoro večer odchádza autobus smer Fés. Neváhame a berieme dva lístky.

Casablanca je najväčšie marocké mesto. Avšak my tu nechceme zostávať na noc. Pre nás je zaujímavejší Fés s jeho historickou štvrťou Fés El Bali, úzkymi uličkami a históriou. V Casablance sa tak zdržíme len niekoľko hodín. Chceme vidieť aspoň mešitu Hasana II. na brehu Atlantického oceána. Jej minaret dosahuje úctyhodnú výšku 210 metrov.

S lístkami na bus vo vrecku, vychádzame spokojne zo stanice. Zastavujeme prvý taxík a dohadujeme sa na cene. Za pár dirhamov nás taxikár vezie širokými ulicami Casablancy. Zjavne je to najmodernejšie mesto v Maroku, ktoré sme doteraz navštívili na našej ceste. Dokonca tu jazdia električky. Už z diaľky vidím do ohromnej výšky sa týčiaci minaret mešity Hasana II. Taxikár zastavuje pred bočným vstupom na rozľahlé námestie. “Merci beaucoup. Au revoir” lúčime sa s ním a zatvárame dvere malého Peugeotu. Ruksak si prehadzujem cez rameno. Fotoaparát mám pripravený. Mešita a jej okolie je nádherné. Všade vidieť krásne vzory islámskej architektúry.

Stará známa tvár na stanici v Casablance

Na stanicu v Casablance sa vraciame až po západe slnka. Sedíme v čakárni na sedadlách, keď tu zrazu nás niekto po anglicky osloví: “Hello. Do you remember me? I was your driver on the route from Marrakech to Ouarzazate.” (Ahojte. Pamätáte si na mňa? Bol som váš šofér na ceste z Marakéša do Ouarzazate.) Pozerám na Josého, on na mňa.

“Veď to je ten šofér, čo sme skoro z neho zinfarktovali. Snáď nebude na našej linke. Však som rád, že sme prežili tú cestu.” hovorím Josému.

“Áno, pamätáme si na tú trasu veľmi dobre. Bola to nebezpečná a šialená cesta s tými serpentínami. Z Ouarzazate sme radšej išli do Agadiru, aby sme sa vyhli opätovnému prechodu cez Vysoký Atlas.” odpovedám po anglicky šoférovi, ktorý sa smeje. A dodávam: “Na ktorej linke dnes máte službu?” pýtam sa len pre istotu.

“Len do Rabatu.” odpovedá šofér.

“My ideme do Fésu.” reagujem s úľavou.

“Super, tak to vás veziem.” smeje sa šofér.

Nechápavo pozriem na Josého: “To si robí snáď srandu.”

“Šoférujem do Rabatu a tam to prevezme kolega, ktorý pokračuje s autobusom do Fésu.” vysvetľuje šofér.

Uľavilo sa mi, že divoká jazda potrvá maximálne hodinu, hodinu a pol. Nechcel by som s ním ísť v noci až do Fésu. Nevadí, nejako to prežijeme, snáď…