Zápisky z ciest: Výlet na Gibraltár

Výlet na Gibraltár som si naplánoval počas mojej letnej cesty po Andalúzii. Prenajatým autom som si sem odskočil z kitesurferského raja vo Valdevaqueros. Prvýkrát som mal možnosť pozrieť sa sem pred 13 rokmi. Bol som zvedavý ako sa toto územie patriace pod Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska zmenilo a či si vôbec spomeniem na miesta, ktorými som už raz prešiel. Čítaj viac o mojej ceste v novom článku..

Výlet na Gibraltár

Z Valdevaqueros som ráno vyrazil prenajatým autom do mesta La Línea de la Concepción. Toto mesto leží na hranici s Gibraltárom. Z nulovej nadmorskej výšky na pobreží pri Tarife cesta stúpa do poriadneho kopca. Otvárajú sa tu úžasné scenérie na Gibraltársky prieliv a pobrežie Afriky. Výhľady počkajú. Sústredím sa na cestu, aby som nevyletel niekam do rokliny. Po niekoľkých minútach jazdy zastavujem na vyhliadke (Mirador del Estrecho). Odtiaľto si z bezpečia môžem užiť výhľad. Pobrežie Afriky však zahaľuje hmla. Z hmly vytŕča len vrchol. Po 15 minútovej prestávke pokračujem k európskemu Herkulovmu stĺpu Calpé, dnes známy ako Gibraltárska skala. Protiľahlým stĺpom bol podľa gréckej mytológie vrch Abyla, dnes známy ako Monte Hecho pri španielskej exkláve Ceuta na africkom pobreží.

Mirador del Estrecho – hmla nad Gibraltárskym prielivom a v pozadí sa ukazuje vrchol z afrického pohoria Ríf

Od Mirador del Estrecho cesta klesá smerom do prístavného mesta Algeciras. Odtiaľto sa plavia lode do Maroka (okrem toho aj z Tarify). Priamo cez záliv vidím môj dnešný cieľ Gibraltársku skalu. V Algeciras sa napájam na diaľnicu a cesta plynie svižnejšie. Gibraltársku skalu vidím z diaľnice z každého uhla. Pri mestečku San Roque schádzam z hlavnej diaľnice, ktorá pokračuje až do Malagy. Napájam sa na cestu do mesta La Línea de la Concepción.

La Línea de la Concepción

Cesta v La Línea de la Concepción pokračuje popri mori. Je tu riadne veľa kruhových objazdov. Až je to otravné. Auto plánujem zaparkovať až na obrovskom parkovisku tesne pri hranici s Gibraltárom. Pešo sa odtiaľ dostanem na hranicu za 3 minúty. Dávam si pozor, aby som na tom poslednom kruháči správne odbočil na parkovisko. O jeden výjazd skôr a už by som sa zaradil do rady smerujúcej priamo na hranicu do Gibraltáru. Z tej rady by som sa nemal ako dostať, pretože je ohraničená betónovými kvádrami.

Voľných miest na parkovanie tu je neúrekom. Parkujem auto a pokračujem k hranici. Prechádzam španielskou kontrolou dokladov, britskou kontrolou a som na zámorskom území Spojeného kráľovstva. Žiaden problém hoci som si pas so sebou nebral. Stačí sa preukázať občianskym preukazom EÚ (2022).

Výlet na Gibraltár miestnou MHD

Hneď za hranicou stojí autobusová zástavka miestnej MHD. Ak si chceš ušetriť trochu námahy a hlavne nohy, využi prepravu busom. Autobus ťa zavezie až pri parkovisko s lanovkou, ktorou sa dostaneš na Skalu. Počítaj však, že autobus má dosť zástavok a absolvuješ takpovediac okružnú jazdu po meste. Odporúčam kúpiť jednosmerný lístok a cestou späť si pozrieš centrum mesta s rôznymi obchodmi a reštauráciami. Spiatočný lístok stojí 2,40 libry.

Kupujem lístok a sadám do autobusu. Pomaly sa zapĺňa. Konečne štartujeme. Na semafore svieti zelená, môžeme pokračovať krížom cez letiskovú dráhu. Miestna kuriozita, ak chceš ísť do Gibraltáru, prejdeš cez letiskovú dráhu. Lietadlá tu nejako často nelietajú. Len niekoľko ich sem denne prilieta z Veľkej Británie. Ak by som ešte nejakú hodinku počkal, videl by som prílet.. Nemám však na to čas, chcem sa dostať až na skalu. Autobus sa po pravej strane prediera uličkami mesta. Až konečne prichádza neďaleko veľkého parkoviska pod skalou. Na parkovisku je údolná stanica lanovky…

Samozrejme mohol som sa rozhodnúť ísť hore aj pešo, ale to prevýšenie by mi dalo poriadne zabrať. Zvolil som radšej ľahšiu cesta, a to jednosmerný lístok lanovkou hore + návštevu prírodnej rezervácie. Lístky na lanovku si vieš kúpiť aj vopred online. Na Gibraltáre som už raz bol. Presne pred 13 rokmi. Vtedy som si kúpil obojsmerný lístok. Dnes si kupujem len jednosmerný so vstupom do prírodnej rezervácie. Cestou späť dole pôjdem pešo. Lístok ma stojí 32 libier. Cesta lanovkou na Skalu trvá len niečo okolo 3 minút. Mal som asi šťastie, že tu nebola dlhá rada ani na lístky, ani na lanovku. Vraj to tu vie bývať aj na dlhé čakanie…

Ceny lanovky a vstupu do prírodnej rezervácie (2022)

Vrcholná stanica lanovky

Lanovka ma vyniesla hore na vrcholnú stanicu. Stojím tu vo výške približne 400 metrov nad morom a užívam si nezabudnuteľné výhľady. Ako na dlani má pod sebou celý Gibraltársky záliv (špan. Algeciraský záliv). Oproti cez záliv vidím mesto Algeciras. Prejdem pár metrov ďalej na vyhliadkovej plošine a vidím pobrežie Afriky a pohorie Ríf. Zhora tiež vidím letiskovú dráhu a Skalu (The Rock), ktorá sa vypína do výšky až 426 m.n.m. Ak by som mal ísť od hranice pešo, tak by mi to trvalo poriadne dlho. Neviem si ani predstaviť, ako by som sa sem v tom teple vyštveral. Našťastie, pre nás menej kondične pripravených, je tu MHD a lanovka 🙂

Prírodná rezervácia Gibraltar

Na vrcholnej stanici strávim dobrú polhodinu. Užívam si nádherné výhľady po okolí. Pokračujem do budovy, kde je reštaurácia a miniobchodík so suvernírmi. Magnetka na pamiatku a môžem ísť ďalej do prírodnej rezervácie. Na tabuli pri vstupe si naštudujem, čo všetko sa tu dá vidieť a navštíviť. Pre mnohých návštevníkov sú najväčšou atrakciou miestne opice – makaky. Je to jediné miesto v Európe, kde makaky voľne žijú. Podľa miestnej legendy Gibraltár bude patriť Veľkej Británii, pokiaľ tu budú žiť. Zjavne sa im tu dobre darí. Vraj ich je tu už okolo 300. Ľudia ich kŕmia aj napriek prísnemu zákazu s hrozbou vysokej pokuty.

Na vrchol sa vieš nechať vyviezť aj vanmi

Po St. Michael’s road pokračujem k ďalšej atrakcii Skywalku. Skywalk je presklená vyhliadka. Nič pre ľudí, ktorí sa boja výšok. Pod sklenenou plošinou vidíš hlbokú priepasť. Pri Skywalku sa poneviera niekoľko makakov. Hlavne jedno mláďa si tu urobilo zo zábradlia preliezky. Na schodoch sedí veľký samec a ostrým pohľadom sleduje mláďa, aby sa mu niečo nestalo. Človek má rešpekt a zdráha sa prejsť medzi samcom a mláďatom po schodoch hore. Nakoniec predsalen prejdem a pokračujem v ceste hore. Po pár metroch sedí ďalšia prekážka. Tentokrát samec a samica, ktorí sedia rovno v ceste a sledujú ako sa (zrejme ich) mláďa preháňa po konároch…

Malý opičiak si urobil zo zábradlia preliezky

Mláďa makaka hrajúce sa na konároch

Mláďa makaka

Konečne sa mi podarí cez nich prejsť. Stúpam po schodoch na ďalšiu vyhliadku Douglas. Riadne tu prefukuje vietor. Je tu niekoľko miestností, odkiaľ hliadkovali britskí vojaci smerom k Gibraltárskemu prielivu.

Výlet na Gibraltár – záber z vyhliadky Douglas

Batéria O’Hara

Kam z vyhliadky Douglas ďalej? Nakuknem radšej do mapy. Nakoniec vyberám trasu k Batérii O’Hara. Nezdá sa, že by cesta tam bola náročná. Vyzerá to na príjemnú prechádzku dolu kopcom. Aspoň som v závetrí. Po ľavej strane ma chráni mohutná skala a po pravej miestna flóra. V tejto prírodnej rezervácii sa vyskytuje až 500 rôznych druhov rastlín. Prichádzam na križovatku. Tu musím zabočiť vľavo a znamená to aj koniec príjemnej prechádzky. Krok za krokom stúpam do kopca. Konečne stojím pred vstupom do Batérie O’Hara. To je maximálne, kam som sa mohol dostať. Je totiž zavretá…

V pozadí sa týči africké pohorie Ríf

Jaskyňa sv. Michaela (St. Michael’s cave)

Slledujem ako oblaky prúdia cez vrchol gibraltárskej skaly. Vyššie sa mi už ísť nechce. Pôjdem pekne už len dole kopcom. Najbližšia zástavka – jaskyňa sv. Michaela. Zvonka to nevyzerá, že by tu bol nejaký vstup do jaskyne. Skôr len akýsi obchod so suvenírmi spojený s reštauráciou. Zhromaždilo sa tu niekoľko turistov. Mnohí prichádzajú na mikrobusoch, ktorými sa vyvezú až na samotný vrchol Skaly.

Opica – zlodejka

Chvíľu sledujem ako sa mikrobusy jeden za druhým v úzkej a strmej zátačke teperia do kopca. Aj tu vysedávajú makaky. Zrazu sa jedna z opíc prudko rozbehne za ženou, ktorá si bezstarostne líže nanuk. Vyskočí na ňu. Tá radšej rýchlo púšťa nanuk na zem. Opica si nanuk víťazoslávne odnáša. Tá malá zlodejka si sadá rovno vedľa mňa a vychutnáva si ukradnutú korisť. Nanuky, ale aj iné občerstvenie predávajú v obchode prepojeným s reštauráciou, ktorá je priamo pri vstupe do jaskyne.

Malá zlodejka s nanukom

Prejdem cez obchod. Vchod do jaskyne je trochu ďalej, za budovou. Po schodoch schádzam k nemu. Pri vstupe je turniket. Načítam QR kód zo svojho náramku. Turniket ma púšťa dnu. Do jaskyne vedie tunel. Konečne vidím kvaple. Z nich najpozoruhodnejšie sú farebne nasvietené. Pripomínajú anjela. V strede je telo a po stranách má rozprestrené akoby všeobjímajúce krídla. Ahaaa, tak odtiaľto asi pochádza názov tejto jaskyne…

V jaskyni sv. Michaela – stalagtity visiace z vrchu jaskyne a dotvárajúce farebné nasvietenie evokujú dojem, že nado mnou stojí anjel

Zem je tu betónová a mokrá. Dosť sa mi tu šmýka. Skoro som sa zrúbal zo schodov. Dostávam sa do ďalšej časti jaskyne, kde vidím oproti nejaké stoličky. Asi tu bude nejaké predstavenie. Sadnem si na stoličku a čakám. Púšťa sa nejaká svetelná šou s hudbou. A to je všetko… Jaskyňu som prebehol za pár minút. Ak by som to mal platiť zvlášť, tak by som sem určite nešiel. V cene lístku do prírodnej rezervácie bol našťastie zahrnutý aj vstup do jaskyne. Idem si radšej sadnúť do reštaurácie na kávu a niečo chladené. Vonku je neznesiteľné teplo…

Zostup do centra Gibraltáru

Môj výlet na Gibraltár pokračuje a z reštaurácie pri jaskyni sv. Michaela pokračujem po asfaltke dole kopcom. Pred spaľujúcim slnkom sa tu nedá nikde uniknúť. Pridávam preto do kroku. Prechádzam okolo hradieb Karola V. Popri týchto múroch vedú schody dole do mesta. Po múriku oproti mne sa premáva makak. Nado mnou premáva lanovkou. Pôvodne som chcel prejsť aj po Windsorskom visutom moste. V dĺžke 70 metrov prekonáva hlbokú roklinu a vraj je odtiaľ pekný výhľad na záliv a mesto. Už na začiatku od jaskyne som sa vydal zlou cestou. Teraz mi to už je jedno. Späť do kopca sa vrátiť nemienim. Hlavne nech idem rýchlo niekam do tieňa. Cestou si robím ešte krátku zástavku v tieni. Vlastne v delostreleckej batérii (Devil’s Gap Battery)…

Výlet na Gibraltár – Devil’s Gap Battery

Žiaľ, vynechám aj druhú časť skaly, ktorá je doslova prešpikovaná tunelmi. Britská armáda tu vyhĺbila tunely počas Veľkého obliehania v 18. storočí, ale aj počas 2. svetovej vojny. Ich dĺžka je úctyhodná, až 55 kilometrov. Na Skalu sa budem musieť vrátiť ešte tretíkrát 🙂

Hradby Karola V. so schodmi smerujúcimi do centra mesta

Makak mi išiel naproti po múriku

Lanovka klesajúca do centra Gibraltáru

Schody v štýle Union Jack. V roku 1967 sa konalo referendum, či zostať súčasťou Spojeného kráľovstva. Miestni obyvatelia sa vyjadrili jednoznačne za zotrvanie

Centrum Gibraltáru

Konečne po schodoch schádzam do centra Gibraltáru. Nohy mi idú odpadnúť. Prejdem sa ešte trochu po Main street.  Ako už názov napovedá je to Hlavná ulica s množstvom kadejakých obchodov a sem-tam nejakou reštauráciou. Všimol som si, že je tu dosť zlatníctiev, hodinárstiev a obchodov s elektronikou. V obchode si kupujem ešte 1,5 fľašu malinovky. Potrebujem trochu cukru do seba dostať, aby som mal energiu na návrat k autu. Došiel som až k bráne, za ktorou už je parkovisko s nástupnou stanicou lanovky. Otáčam sa a po tej istej Hlavnej ulici sa vraciam už smerom k hranici…

HM Government of Gibraltar

Main street

Nádherná budova na Main street

Vlajky Gibraltáru a Veľkej Británie na Main street

Záver: Výlet na Gibraltár

Z centra smerujem k parkovisku (Santa Bárbara), kde som nechal auto.  Tentoraz už však nejdem autobusom ale pešo. Z celého výletu na Gibraltár som riadne unavený a hladný. Prechádzam na námestie Grand Casemates Square. Na nete som si našiel miesto, kam sa pôjdem najesť. Takeaway Plaza Gibraltar. Dávam si obyčajný kebab. Chutí ako to najlepšie jedlo na svete. Trochu si tu odpočiniem. Smerom na hranicu tentokrát križujem letiskovú dráhu pešo. Znova prechádzam cez kontrolu dokladov (občianskeho preukazu) a raz-dva som na parkovisku. Opäť som nestihol navštíviť všetko, čo som mal v pláne. Ale inak sa mi výlet na Gibraltár vydaril. Určite mám dôvod sa sem ešte raz vrátiť. Tak…

DOVIDENIA GIBRALTÁR 🙂