Po stopách známych osobností: Marcus Aurelius. V tomto článku sa venujem miestam spojeným so známou osobnosťou, ktorá žila pred takmer 1900 rokmi. Rímsky cisár celým menom Caesar Marcus Aurelius Antoninus Augustus (121 n.l. – 180 n.l.) sa pôvodným menom volal Marcus Annius Verus. Prezývajú ho aj filozof na tróne. Podľa E. Gibbona bol jedným z piatich dobrých cisárov. Vládol od roku 161 n.l. až do roku 180 n.l. Jeho predkovia pochádzali z Hispánie (dnešného Španielska). Bol adoptovaným synom cisára Antonina Pia (vládol od 138 n.l. do 161 n.l.).
Rím, Taliansko
Stĺp Marca Aurelia na Piazza Colonna
V Ríme sa nachádza viacero stôp po Marcovi Aureliovi. Na Piazza Colonna nájdeme monumentálny, 30 metrov vysoký, stĺp Marca Aurelia. Na tomto stĺpe su vytesané výjavy z jeho vojenských úspechov. Jeden z výjavov na stĺpe sa týka aj územia dnešného Slovenska. Viaže sa k nemu príbeh, ktorý vyrozprával vo svojom diele Cassius Dion. Zázračný dážď vraj zachránil Rímske vojská vo vojne proti Kvádom. Rímske vojsko sa niekde na území Slovenska dostali do zlého postavenia. Kvádi Rimanov obkľúčili a zahatali Rimanom všetky prístupy k vode. Keď zrazu sa strhla obrovská búrka a začalo pršať. Rimania si vodu naberali do prilieb a na štíty. Blesky vraj zasiahli len nepriateľov a rímske vojsko Kvádov nakoniec s pomocou božou takto porazilo.
Bronzová jazdecká socha Marca Aurelia na Piazza Campidoglio
Ďalšou pamiatkou na Marca Aurelia je jazdecká socha na Kapitole na námestí Piazza Campidoglio. Na tomto námestí je len replika antického originálu. Originál sa nachádza v Kapitolských múzeách, a to konkrétne v Pallazzo dei Conservatori. Socha je 4,24 metra vysoká, je odliata z bronzu a sú na nej zjavné stopy po pozlátení. Vztýčená bola v roku 175 n.l. Zobrazuje Marca Aurelia na koni v nadživotnej veľkosti, ako naťahuje ruku s gestom pozdravu. Všimni si, že panovník nemá chodidlá v strmeňoch, ktoré v Rímskej ríši vtedy neboli známe.
Jazdecká socha Marca Aurelia je len jedna z dvoch bronzových sôch predkresťanských rímskych panovníkov, ktoré sa zachovali. Nanešťastie druhú sochu (tzv. Regisole) napokon zničili v roku 1796 po Francúzskej revolúcii. Aj socha Marca Aurelia sa zachovala len vďaka veľkému šťastiu. Hovorí sa, že za zachovanie vďačí tomu, že ľudia si pomýlili Marca Aurelia s kresťanským panovníkom Konštantínom Veľkým. Sochu dal na Kapitol premiestniť pápež Pavol III. v roku 1538. Podstavec vyhotovil Michalengelo Buonarotti. Pôvodne bola umiestnená pri Lateránskom paláci. Vraj na tomto mieste býval kedysi dom Marca Annia Vera, starého otca Marca Aurelia.
Carnuntum, Rakúsko
Carnuntum sa nachádza blízko hraníc so Slovenskom. V 2. storočí nášho letopočtu to bolo hlavné mesto provincie Horná Panónia (Pannonia Superior). Odhaduje sa, že tu mohlo žiť až 50.000 ľudí. Pôvodne ho Rimania postavili ako vojenské mesto. V polovici 1. storočia n.l. však pri vojenskom meste vzniklo aj civilné mesto. Našli sa tu pozostatky rímskych kúpeľov a dokonca tu Rimania postavili amfiteáter s kapacitou až 14.000 ľudí. Zaujímavosťou tiež je, že v roku 2011 tu objavili pri amfiteátri aj gladiátorskú školu.
Ako sa toto miesto viaže k cisárovi Marcovi Aureliovi? Počas tzv. markomanských vojen mal cisár (okrem Vindobony) aj tu hlavný stan. Odtiaľto pravdepodobne vyrážal na naše územie na výpravy proti germánskym kmeňom.
Ďalšou zaujímavosťou, ktorá sa ku Carnuntu viaže: Práve tu v roku 193 n.l. légie zvolili Septimia Severa za nového cisára. V roku 260 n.l. sa uzurpátor Regalianus prehlásil za nového vládcu a v Carnunte dal dokonca raziť vlastné mince. No a ešte jednou nemenej zaujímavou udalosťou, ktorá sa v Carnunte stala. V roku 308 alebo 309 sa tu zišli cisári Diocletianus, Galerius a Maximianus. Chceli vyriešiť problémy tetrarchie alebo vlády štyroch cisárov, ktorú zaviedol práve Diocletian. Carnuntum postupne strácalo na význame a koncom 4. storočia bolo už takmer opustené.
Tulln an der Donau, Rakúsko
Nemusíš chodiť až do Ríma, keď ti postačí vidieť repliku jazdeckej sochy Marca Aurelia. Jednu nájdeš neďaleko Viedne v mestečku Tulln an der Donau. Kedysi sa tu nachádzal starý rímsky vojenský tábor Comagena v provincii Noricum.
Rieka Hron, Slovensko
Osoba rímskeho cisára Marca Aurelia má aj spojitosť s územím dnešného Slovenska. Je vysoko pravdepodobné, že niekde v tábore na brehu rieky Hron, pri ťažení proti germánskym Kvádom, napísal Marcus Aurelius prvú knihu svojho diela v slovenčine preloženého ako Hovory k sebe samému. Svoje dielo nepísal pre čitateľov. Niekto zrejme po jeho smrti ho však našiel a zachovalo sa až do dnešných čias. Môžeme len hádať, kde pri Hrone bol rímsky tábor, v ktorom časť tejto knihy Marcus Aurelius napísal.
„In terra Quadorum ad Granuam“
Rímsky nápis na trenčianskej skale
Trenčín, Slovensko
Ďaľšou stopou po prítomnosti Rimanov na Slovensku, ktorá navyše vypovedá o tom, kam sa až na území Slovenska rímske légie dostali, je nápis na trenčianskej skale:
VICTORIAE
AVGVSTORV(m)
EXERCITVS QVI LAV
GARICIONE SEDIT MIL(ites)
L(egionis) II DCCCLV
(Marcus Valerius)
MAXIMIANVS LEG(atus) LEG(ionis) II AD(iutricis) CVR(AVIT) F(aciendum)
Nápis na trenčianskej skale oslavuje víťazstvo nad Germánmi a v preklade znamená:
„Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu, v počte 855 vojakov II. Légie, dal zhotoviť M. V. Maximianus, legát II. Pomocnej légie.“
Spočiatku nápis odborníci spochybňovali, o.i. aj Theodor Mommsen (nositeľ Nobelovej ceny za literatúru r. 1903). Tento nápis do skaly vyryli pravdepodobne v zime na prelome rokov 178/179. Pravosť nápisu napokon potvrdila náhoda. V alžírskej Zane (Diana Veteranorum) sa našiel podstavec s nápisom o živote veterána Marca Valeria Maximiana. Na tomto podstavci sa spomína, že M.V. Maximianus bol veliteľom rímskych oddielov, ktoré prezimovali v Laugariciu (súčasnom Trenčíne). Pochyby sa rozplynuli a pravosť nápis sa potvrdila.
Avenches, Švajčiarsko
Len veľmi zriedkavo sa podarí taký neuveriteľný nález, aký sa podaril v apríli 1939 v malom švajčiarskom mestečku Avenches. Pri čistení odvodňovacej priekopy (kanalizácie) pri starej rímskej svätyni (Sanctuaire du Cigonier) pracovník na aktivačných prácach vytiahol spod zeme bustu. Nie len tak nejakú bustu. Ale bustu rímskeho cisára Marca Aurelia celú zo zlata. Vážila 1587 gramov, teda 1,5 kila zlata. Hodnota zlata by v súčasnosti predstavovala približne 85 000 eur. Ale tento nález má nevyčísliteľnú hodnotu! Je jedinečný. Žiadna iná zlatá busta Marca Aurelia nie je známa a do jej objavenia (1939) ani iná zlatá busta rímskeho cisára nebola nájdená.
Až v roku 1965 našli grécki vojaci v starovekom meste Plotinopolis (v súčasnosti grécke mesto Didymoteicho) inú zlatú bustu, rímskeho cisára Septimia Severa. Avenches je v súčasnosti mestečko, kde žije len niečo cez štyri tisíc ľudí. V druhom storočí nášho letopočtu to však bolo významné mesto, hlavné mesto Helvetie zvané Aventicum. Nájdeš tu rímske múzeum (Musée romain), v ktorom vystavujú len kópiu zlatej busty Marca Aurelia. Okrem toho sa tu zachoval malý rímsky amfiteáter, ruiny rímskeho divadla, pozostatky rímskej svätyne a ďalšie vykopávky.
Tripolis, Líbya
Aj v africkej Líbyi sa nájde stopa po Marcovi Aureliovi. V Tripolise sa veľa pamiatok po Rímskej ríši nezachovalo. Ale jednou z tých mála antických pamiatok, čo sa v metropole Líbye zachovala, je víťazný oblúk Marca Aurelia.
Busta Marca Aurelia v Kunsthistoriches Museum, Viedeň
Viedeň, Rakúsko
V Kultúrnohistorickom múzeu (Kunsthistorisches museum) vo Viedni vystavujú zachovalú bustu Marca Aurelia. Viedeň alebo za rímskych čias známa pod názvom Vindobona bola hlavným vojenským stanom Marca Aurelia. Hovorí sa, že práve v stane niekde pri/vo Vindobone 17. marca 180 zomrel. Iné zdroje však tvrdia, že to bolo v Sirmiu (Sremská Mitrovica), čo je mesto nachádzajúce sa v dnešnom Srbsku.
