Z Medellínu som pokračoval do Karibského mora. Ostrov San Andrés sa náchadza bližšie k Nicarague ako ku Kolumbii. Od Kolumbie je vzdialený približne 750km. Konečne som zamieril k vysnenému Karibiku, odpočinúť si k moru.
Ostrov San Andrés, veľmi stručná nedávna história
V roku 1928 bola podpísaná Dohoda Esguerra-Bárcenas, ktorou sa Nicaragua a Kolumbia dohodli na teritoriálnych otázkach, okrem iného aj o tom, že ostrovy San Andrés a Providencia budú patriť Kolumbii. Po niekoľkých desaťročiach však Nicaragua vyhlásila, že uvedená dohoda je neplatná, keďže bola podpísaná v čase, keď Nicaragua bola okupovaná Spojenými štátmi americkými. Obrátila sa preto na Medzinárodný súdny dvor v Haagu. MSD v roku 2012 spor medzi krajinami rozhodol tak trochu šalamúnsky. V prospech Nicaraguy rozhodol, že uvedená Dohoda je v rozpore s medzinárodným právom, ktoré umožňuje krajinám kontrolovať oblasť mora, ktorá leží od brehov do vzdialenosti 200 námorných míľ. Znamenalo by to, že ostrovy San Andrés a Providencia by uviazli vo vodách Nicaraguy odrezané od zvyšku morského územia Kolumbie. Avšak Súostrovie San Andrés a Providencia pripadli Kolumbii.
Na San Andrés som priletel za tmy. Ešte nad pevninskou Kolumbiou som videl takúto oblohu po západe slnka.
Letenka a poplatok za vstup na ostrov San Andrés
Jednosmernú letenku Medellín – San Andrés som kúpil vopred ešte na Slovensku cez spoločnosť LATAM. Vrátane podpalubnej batožiny bola pomerne drahá = 109 EUR. Hneď po checkine na hlavnom medellínskom letisku – Aeropuerto Internacional José María Cordova, som vybavil ešte jednu drahú formalitu. Kúpil som si tzv. tarjeta de tourismo. Inými slovami podmienkou vstupu na palubu lietadla smerujúceho na ostrov San Andrés je zaplatenie poplatku. Poplatok stál okolo 25 EUR (po prepočte na euro) v roku 2019. Tarjeta de tourismo je potrebné tiež po prílete predložiť na pasovej kontrole. Áno, letíš v rámci Kolumbie a po prílete ideš aj cez „kontrolu identity“. Ešte jedna zaujímavá vec, čo sa mi na inom letisku nestala: pred vstupom do lietadla sme boli rozdelení na mužov a ženy do dvoch radov. Vojaci so psami robili osobnú prehliadku každého cestujúceho, čo išiel na palubu. Nuž, asi vedia prečo to robia pri odlete z Medellínu 🙂
Graffiti na promenáde na ostrove San Andrés, Kolumbia
Moje ubytovanie na ostrove San Andrés
Ceny ubytovania na ostrove San Andrés sú pomerne vysoké. Kvalitné ubytovanie za prijateľné cenu mi trvalo poriadne dlho nájsť. Ubytovanie som si zarezervoval dopredu cez booking.com.
Ubytovanie som vybral tak, aby sa dalo ľahko pešo dostať z/na letisko. Hoci tu fungujú taxíky, vybral som sa z letiska pešo. Už po pár krokoch mi bolo jasné, že to nebol najlepší nápad a mal som zvoliť radšej taxík. Slnko už dávno zapadlo, ale teplo a vlhko bolo také, že som sa po pár minútach cítil, akoby som vyšiel z bazéna. Našťastie po 15 minútach som aparthotel našiel. Dvere zamknuté, žiadne označenie, že som na správnom mieste a nikto nikde. Tak som zavolal na číslo, ktoré bolo uvedené v rezervácii a pekne po španielsky poprosil, aby po mňa prišli. Po ďalších 15 minútach prišiel chlapík otvoriť a vybaviť check-in.
Izba bola na poschodí, malá tmavá bez okien. Pôsobilo to stiesnene až depresívne. Aký rozdiel oproti luxusu v Medellíne. Ale aspoň klimatizácia fungovala. Po rýchlej sprche a výmene oblečenia som sa vybral na plážovú promenádu. Z hotela to bolo na skok. Na promenáde to celkom žilo. Ľudia sa zgrupovali k múriku pri pláži alebo priamo na pláži. Púšťali si hudbu na svojich reprákoch a užívali si večer. Páčila sa mi atmosféra, ktorá tu vládla. Po promenáde som sa dostal k obchodom, reštauráciám a kaviarňam. Od mora fúkal príjemný vánok. Na chvíľku som si sadol na múrik a sledoval dianie na okolo. Ľudia tu na mňa pôsobili bezstarostne, pohodovo, akoby ich nič netrápilo. Veď čo by ich aj mohlo v tomto tropickom raji.
Druhý deň: Mestská pláž, San Andrés
Na druhý deň hneď ráno som sa vybral na mestskú pláž. Obsadil lehátko so slnečníkom. Zaplatil a užíval si slnko a more. V potravinách som si nakúpil chladené pivo a len tak konečne spomalil a užíval si chvíle pri mori. Za počúval som sa do šumu morských vĺn. Pozeral na krásnu tyrkysovo-smaragdovú farbu vody. A samozrejme priebežne som sa ochladzoval v mori. Už pár metrov od brehu mi bola voda po plecia. Ale taká akú som si predstavoval. Príjemne teplá. Veď tak som si predstavoval Karibské more. Celý deň som strávil na mestskej pláži, ktorú som mal 200 metrov od hotela. Najedol som sa v pouličnom stánku a pokračoval na hotel. Večer som ešte preskúmal časť mesta v okolí hotela.
Tretí deň: Výlet na ostrov Johnny Cay
Pre mňa najväčší highlight celého výletu. Ráno som ešte nevedel, že sem pôjdem. Išiel som na hlavnú pláž, kde som predchádzajúci deň videl infostánok. Kupovali sa tu lístky do rôznych miest v okolí ostrova. Vybral som si ostrov Johnny Cay (Islote Sucre). Lístok na tento celodenný výlet stál 25.000 COP (menej ako 6 EUR). Maličký ostrovček je vidieť z hlavnej pláže. Z hlavného ostrova San Andrés sa sem rýchloloďou dostaneš do 15 minút.
More pri ostrove Johnny Cay je poriadne búrlivé. Vlny sú vysoké a zrážajú sa proti sebe z dvoch smerov. Pri plávaní buďte opatrní.
Už pri zakotvení rýchlolode som vedel, že sa mi tu bude páčiť. Ostrov Johnny Cay je skutočným rajom ako vystrihnutým z dovolenkového katalógu. Palmy, biely jemný piesok, tyrkysové more a reggaeton hudbu. Postupne však prichádzali k ostrovu loď za loďou. Malý ostrov sa začínal zapĺňať. Slnečník s lehátkami je samozrejme na prenájom. Samozrejme som to využil, lebo na pálivom slnku by som nevydržal. Zaujímavý je celý ostrov. Vo vnútornej časti je nakrátko pokosený trávnik, množstvo paliem poskytujúcich tieň a rodinka leguánov, na ktoré sa sem ľudia chodia pozerať. Inak na ostrove je všetko, čo človek potrebuje, aby sa tu cítil komfortne. Reštaurácie, bary, hygienické zariadenia.
Vlny boli dosť veľké a zrážili sa proti sebe. Opaľovať a vstupovať do mora je možné z miesta, ktoré sa nachádza oproti ostrovu San Andrés. Ostrov sa dá za 15 minút prejsť dokola. V iných častiach sa však neodporúča vstupovať do mora, keďže je tam veľa koralov a hlavne silné spodné prúdy, ktoré môžu byť nebezpečné.
Vnútorná časť ostrova Johnny Cay – samé palmy, pekný trávnik a tieň
Kam sa dá ešte na San Andrés ísť
Cayo Acuario
Cayo Acuario som mal tiež v pláne navštíviť. Nemal som však už dosť času. Vybral som si radšej ostrvo Johnny Cay. Aj na Cayo Acuario býva poriadne veľa ľudí. Trochu ma to odrádzalo. V deň výletu na ostrov Johnny Cay boli zoradení turisti v radoch podľa toho, kam mali namierené. Zdalo sa mi, že o dosť viac ide práve sem. Aj tak ak by som zostal ešte jeden deň, tak by som sem určite ešte išiel na výlet.
Bezpečnosť na ostrove San Andrés
Počas celého pobytu na ostrove San Andrés som sa cítil bezpečne. Úplne v pohode som chodil v noci po uličkách a nikdy a nikde som nemal pocit, že by som bol v ohrození. Naopak, vládla tam taká pohodová atmosféra. Všade vyhrávala hudba, ľudia tancovali, popíjali, rozprávali sa, prechádzali sa. Príjemná zmena oproti centru Medellínu 😀 Ale o tom viac v inom blogu.
