Istanbul, Konštantínopol, Carihrad, Byzantion. Mnoho názvov, jedno veľkomesto spájajúce Európu a Áziu. Nachádza sa na strategickom mieste pri Bospore (prielive, ktorý spája Čierne more s Marmarským morom. Na mieste gréckej osady Byzantion tu založil rímsky cisár Konštantín I. Veľký v roku 330 n.l. tzv. druhý Rím, nové hlavné mesto Rímskej ríše pomenované po ňom: Konštantínopol. Po dobytí Konštantínopolu v roku 1453 Osmanmi, bolo na príkaz sultána Mehmeta II. Dobyvateľa (Mehmet Fatih) premenované na Istanbul. V tomto blogu sa venujem mojim 5 TOP miestam, čo vidieť v Istanbule.
Moje TOP 5 čo vidieť: Istanbul
V mojom rebríčku TOP 5 uvádzam miesta, ktoré som osobne navštívil a ktoré podľa mňa stoja za to vidieť a zažiť.
1. Hagia Sofia v Istanbule
Majstrovské dielo byzantských staviteľov postavené za čias Justiniána I. (527-565), cisára Byzantskej ríše. Na svojom mieste (v dnešnej štvrti Fatih, Istanbul) stojí už takmer 1500 rokov. Pôvodne byzantský kresťanský chrám, po dobytí Konštantínopola Osmanmi v roku 1453 bol premenený na mešitu. Od roku 1935 na nariadenie Mustafu Kemala Atatürka slúžila Hagia Sofia ako múzeum (aj v čase mojej návštevy). A napokon od roku 2020 opäť zmenená na mešitu. Hagia Sofia je prístupná aj neveriacim, s výnimkou časov modlitieb. Aktuálne sa neplatí vstupné.
Hagia Sofia v Istanbule. Štyri minarety boli postavené po jej premene z kresťanského chrámu na islamskú mešitu.
Pre mňa bola Hagia Sofia jedným z hlavných dôvodov, prečo som chcel navštíviť Istanbul. Na vlastné oči som chcel vidieť tento zázrak byzantskej architektúry. Napriek tomu, že už nie je kresťanským chrámom, stále sa tu zachovalo množstvo dôkazov o pôvodnom účele. Najmä zlaté mozaiky, ktoré vyobrazujú nielen Ježiša Krista a pannu Máriu, ale aj rôznych cisárov s manželkami. Hagia Sofia odolala času, živlom, zemetraseniam, revolúciám, ale aj zmenám vládnucich režimov.
Interiér v Hagii Sofii
Po dobytí Konštantínopolu Osmanmi k nej pribudli štyri vysoké a štíhle minarety. Osmani sa inšpirovali pri stavbách svojich mešít byzantskou architektúrou ešte pred ovládnutím Konštantínopolu (napr. Veľká mešita v Burse). Kupola Hagie Sofie dosahuje výšku 55 metrov a bola tisíc rokov najvyššou kupolou na svete.
Zachovaná mozaika v Hagii Sofii na vrchnom poschodí
2. Modrá mešita sultána Ahmeda I.
Neďaleko od Hagie Sofie dal sultán Ahmed I. (1590-1617) postaviť krásnu, po ňom pomenovanú mešitu – mešita sultána Ahmeda. Táto mešita je tiež známa pod názvom Modrá mešita. Tento prívlastok dostala podľa typických modrých obkladov, ktoré zdobia jej interiér. Sultán Ahmed I. nepostupoval ako predchádzajúci sultáni, ktorí dali postaviť mešitu po veľkých víťazstvách za ukoristené peniaze, keďže žiadne veľké víťazstvá nedosiahol. Použil peniaze na jej výstavbu zo štátnych zdrojov.
Pohľad na Modrú mešitu v Istanbule
Na základe plánov architekta Sedefkara Mehmeda Agu postavili Modrú mešitu medzi rokmi 1609 až 1616. So svojimi šiestimi minaretmi pôsobí na návštevníka ohromujúco zvonka aj zvnútra. Počtom minaretov sa mala vyrovnať mešite v Mekke. A to bol problém, pretože žiadna mešita nemohla mať rovnako alebo viac minaretov ako tá v Mekke. Tento problém sultán Ahmed I. vyriešil tak, že zaplatil výstavbu siedmeho minaretu v Mekke. Vstup do Modrej mešity je voľný, s výnimkou času modlitieb, kedy môžu vstúpiť len veriaci. Topánky si je potrebné pred vstupom vyzuť.
Bočný vstup do areálu mešity sultána Ahmeda I.
Pohľad na Modrú mešitu z parku, ktorý sa nachádza medzi ňou a Hagiou Sofiou
Zaujímavosti k sultánovi Ahmedovi I.:
- na trón nastúpil ako 13-ročný (v roku 1603) a stal sa najmladším sultánom, ktorý mal potomka,
- Ahmed I. prerušil osmanskú tradíciu bratovraždy, podľa ktorej po nástupe na trón sultáni dávali zavraždiť svojich bratov. Ahmed I. nechal nažive svojho nevlastného brata Mustafu, ktorý sa po jeho smrti stal na krátky čas sultánom Mustafom I.,
- počas jeho vlády (11. novembra 1606) bol medzi Osmanskou ríšou a Habsburskou monarchiou uzatvorený tzv. Žitavský mier. Stalo sa tak na mieste, kde kedysi ústila rieka Žitava do Dunaja na území dnešného Slovenska. Žitavským mierom sa skončila “pätnásťročná vojna“, ako aj protihabsburské povstanie Štefana Bočkaja. Mier bol uzatvorený na 20 rokov. Pamätník na tento mier je v obci Radvaň nad Dunajom,
- Turci sa inšpirovali príbehom obľúbenej manželky sultána Ahmeda I. a jednej z najmocnejších žien v Osmanskej ríši tej doby – Kösem Sultan a natočili o nej seriál pod názvom Muhtesem Yüzyil: Kösem.
Interiér Modrej mešity v Istanbule
Krásne zdobený strop
3. Istanbul a jeho Veľký bazár
Veľký bazár v Istanbule alebo po turecky Kapaliçarsi sa nachádza len pár sto metrov od Modrej mešity. Prišiel som sem cez areál peknej mešity Nuruosmaniye. Veľký bazár v Istanbule je jedným z najstarších a najväčších bazárov na svete. Hovorí sa, že tu je až 4000 obchodov. Denne ho navštívia státisíce turistov. Človek tu dokáže len tak blúdiť uličkami a užívať si vône, atmosféru a farby aj niekoľko hodín. Obchodníci tu predávajú rozličné tovary (napr. koberce, lampy, strieborné veci, šaty, ale aj korenia, parfémy, atď.).
Veľký bazár v Istanbule
Vstup do Veľkého bazáru od mešity Nuruosmaniye
4. Galatská veža
Úžasný výhľad na Zlatý roh (záliv v tvare rohu) nájdeš z vrcholu 67 metrov vysokej Galatskej veže. Zo štvrti Fatih som sa sem dostal pešo cez Galatský most a následne podzemnou lanovkou z Karaköy. Pešo sa tiež dá, ale je to dosť do kopca. Kedysi Galata bola janovskou kolóniou. Žili tu obchodníci z Janova. Tí postavili Galatskú vežu v roku 1348 na základoch pôvodnej byzantskej veže, ktorá tu stála predtým. Vo veži funguje výťah, ktorý ťa vynesie do výšky 52 metrov. Okrem parádneho panoramatického výhľadu na historickú časť Istanbulu, tu nájdeš aj reštauráciu.
Galatská veža, Istanbul
5. Palác Topkapi, Istanbul
Kto by nechcel vidieť ako žili sultáni? Ako vyzerali priestory háremu? Pri návšteve Istanbulu určite nemožno vynechať aj palác Topkapi. Odtiaľto sultáni kedysi vládli obrovskej ríši, ktorá sa rozprestierala na troch kontinentoch. Okrem iného vládli aj časti územia dnešného Slovenska. Palác Topkapi sa rozprestiera na pomerne rozľahlom areáli, tvorí ho niekoľko prepojených a niekoľko samostatných budov. Platí sa sem vstupné (v čase mojej návštevy 30 TL). Za návštevu háremu sa platí niečo navyše (15 TL). Nájdeš tu múzeum s rôznym artefaktmi z čias Osmanskej ríše (meče, brnenia, klenoty, atď.). Prechádzka po celom areáli je veľmi príjemná.
Vstupná brána do areálu paláca Topkapi
Pohľad na Bospor z paláca Topkapi
Záver: Čo vidieť v Istanbule
Istanbul ponúka omnoho viac ako sa vojde do jedného blogu. Ďalšie miesta, ktoré sa oplatí vidieť sú napríklad: byzantská cisterna Yerebatan Sarnici, obchodná ulica Istiklal, námestie Taksim, mešita sultána Sulejmana I., pozostatky Teodoziánskych hradieb, palác byzantských cisárov Blachernae, pozostatky starého rímskeho hipodrómu, pozostatky byzantského paláca Bukoleon, chrám Malá Hagia Sofia, Chrám sv. Spasiteľa (Kariye Camii), Misir Çarsisi (bazár s korením), palác Dolmabahçe a množstvo ďalších miest.
Byzantská cisterna Yerebatan Sarnici
Mojich 6 dní strávených v Istanbule utieklo ako voda a nestačili na to, aby som stihol vidieť všetko, čo som chcel. Plánujem sa sem určite ešte vrátiť a objaviť ďalšie časti tohto úžasného mesta 🙂
