Drevený artikulárny kostol v Hronseku je jednou z troch zaujímavých pamiatok tejto obce nachádzajúcej sa len niekoľko kilometrov od Banskej Bystrice. Hronsek som navštívil počas jedného z mojich výletov po Slovensku. O mojej krátkej zástavke sa viac dozvieš v nasledovnom blogu…
Drevený artikulárny kostol v Hronseku
Dedina Hronsek sa nachádza približne 15 kilometrov od Banskej Bystrice smerom na Zvolen. Zastavil som sa tu v rámci jedného z mojich výletov po strednom Slovensku. Auto som zaparkoval v úzkej uličke neďaleko od kostola až po 18:00 hod. Zistil som, že návšteva dreveného artikulárneho kostola, sa tentokrát zrejme nepodarí. Je zamknutý a nikto naokolo. Hneď po mne však prišlo ďalšie auto so záujemcami o prehliadku. Tí sa nedali odradiť a oslovili pani, ktorá práve zaparkovala pri dome vedľa kostola. Pamätali si z ich ostatnej návštevy spred tridsať rokov, že nejaká pani, z domu naproti kostolu, im vtedy otvorila kostol a ukázala interiér. Mali sme šťastie. Oslovili správnu osobu. Kľúče prevzala nová generácia a po vybalení vecí z auta, nám napriek pokročilému času ústretovo, spolu s jej malým synčekom, kostol otvorila a poskytla nám o kostole pútavý výklad…
Stručná história artikulárneho kostola v Hronseku
Prečo artikulárny kostol? V druhej polovici 17. storočia s cieľom upokojiť pomery v Uhorsku (prebiehali kurucké vojny) a pri zväčšujúcej sa Osmanskej hrozbe, zvolal cisár Leopold I. na apríl 1681 Uhorský snem do Šoprone. Zvolaný snem prijal, aj 25. a 26. zákonný článok (tzv. artikuly), podľa ktorých si protestanti mohli postaviť po dva kostoly v jedenástich (Turkami neobsadených) stoliciach. Protestanti mohli okrem toho mať po jednom kostole v každom slobodnom kráľovskom meste. V týchto kostoloch mohli slúžiť evanjelické bohoslužby. No a keďže kostoly postavili na základe prijatých artikúl (=zákonných článkov), dostali tieto kostoly takýto prívlastok.
Zástupcovia stavov na sneme v Šoproni boli z veľkej väčšiny rímskokatolíci. Preto prijali také zákonné články (artikuly), ktoré stavbu kostolov evanjelikom poriadne sťažili. Protestantský kostol musel spĺňať nasledovné podmienky:
- musel byť postavený na okraji obce,
- musel byť postavený v priebehu jedného roka,
- musel byť postavený celý z dreva a bez použitia kovových prvkov v hlavnej nosnej konštrukcii a vonkajšom opláštení,
- kamenný základ mohol byť len jeden lakeť od zeme,
- kostol nesmel mať vežu,
- vchod nemohol byť priamo z ulice.
Oltár
Stavba dreveného artikulárneho kostola v Hronseku začala v roku 1725 a dokončili ho v roku 1726. Čo myslíš? Ako dlho by takýto kostol stavali dnes? Len verejné obstarávanie na zhotoviteľa by trvalo minimálne rok…
Až do dokončenia artikulárneho kostola sa evanjelické omše konali v miestnom renesančnom kaštieli. Habsburskí úradníci robili všetko pre to, aby sťažili výstavbu protestantských kostolov a skrátili trvácnosť týchto stavieb. V Hronseku určili napríklad nevhodné miesto výstavby, na ostrove obklopeného mokraďmi, medzi riekou Hron a miestnym potokom. Avšak kostol voda z Hronu nikdy nezaplavila. A zachoval sa až do dnešných dní.
Ján Krstiteľ krstí Ježiša Krista
Zvonicu má kostol cez ulicu, keďže podľa artikuly nemohla byť súčasťou kostola
V Zvolenskej stolici mohli byť 2 artikulárne kostoly. Popri Hronseku, ktorý mal spádovú oblasť severnú časť stolice, existoval druhý kostol pre južnú časť Zvolenskej stolice, a to v Ostrej Lúke. Tento kostol sa však nezachoval.
Interiér dreveného kostola v Hronseku
Do kostola vedie päť vchodov. Interiér na mňa pôsobil veľmi príjemne, až útulne. Zvonka na mňa pôsobil kostol oveľa väčší. Ak by som si mal tipnúť, koľko ľudí sa do lavíc vojde, netrafil by som sa. Kostol pojme až 1.100 veriacich. Počas omší v minulosti sedeli ženy dole a muži mali vyhradené miesta v laviciach na poschodí. Kostol má tvar kríža, dĺžku 26 metrov, šírku 18 metrov, výšku 11 metrov a je postavený z dubového a smrekovcového dreva. Oltár je na východnej strane, pričom obrazy na oltári sú vymeniteľné. Celkom je ich šesť a menia sa podľa obdobia cirkevného roka.
Interiér
Zaujímavosti o Hronseku
V roku 2008 v kanadskom Quebecu zapísali drevený artikulárny kostol v Hronseku spolu so zvonicou do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Okrem dreveného kostola sa v Hronseku nachádzajú aj dve ďalšie zaujímavé dominanty obce. Prvou je vodný hrad, ktorý rekonštruuje súkromný vlastník a zvonka už vyzerá skutočne nádherne a renesančný kaštieľ, ktorý by si taktiež zaslúžil rekonštrukciu.
V Hronseku žila Juliana Géciová Korponayová, ktorá je verejnosti zrejme známejšia pod svojou prezývkou – Levočská biela pani. Kaštieľ, v ktorom vyrastala, patril jej rodine.
Záver – Drevený artikulárny kostol v Hronseku
Taká malá obec a toľko zachovaného dedičstva z našej histórie sa v nej nachádza. Návšteva obce Hronsek stála za to. Odporúčam však naplánovať si návštevu časovo (do 17:00hod.) tak, aby si nezostal obdivovať drevený kostol len zvonka, ale mohol sa pokochať aj jeho interiérom 🙂
