Zápisky z ciest: Sakkara a Memfis – prvý deň v Egypte

Sakkara a Memfis boli miesta, ktoré som plánoval navštíviť  hneď v prvý deň mojej návštevy Egypta. Ale pekne postupne.

Do Káhiry, hlavného mesta Egypta, som priletel z Atén spoločnosťou Aegean Airlines. Slováci na návštevu Egypta potrebujú víza (2018). Egyptské víza nie je problém dostať po prílete na letisko (visa on arrival). Vybavil som si ich však ešte pred odletom zo Slovenska cez internet. Stáli približne 21 eur (25 USD). Do 24 hodín po vyplnení formuláru a zaplatení poplatku mi prišiel e-mail. Papier som si vytlačil a mal so sebou. Spolu s pasom som víza predložil colníkovi, ktorý mi dal do pasu pečiatku a privítal v Egypte.

Po vyzdvihnutí batožiny, som zamieril rovno do stánku telefónneho operátora Vodafone. Ešte na letisku som si kúpil dátovú kartu s predplatenými dátami. Nechcel som sa spoliehať len na miestne wifi siete. Netušil som nakoľko sú spoľahlivé. Zamenil som si pár eur za egyptské libry. Nech mám aspoň na cestu do Gízy, kde som mal rezervovaný hotel. Nemal som ani predstavu, ako sa tam dostanem…

Cesta z letiska v Káhire do hotela v Gíze

Z medzinárodného letiska v Káhire do Gízy je to takmer 40 kilometrov rušnou a pomerne šialenou premávkou. V príletovej hale ma oslovovali taxikári a ponúkali odvoz. Nakoniec som začal vyjednávať s jedným z nich. Dohodli sme sa na 22 USD za cestu z káhirského letiska až k pyramídam v Gíze. Nevedel som, či to je dobrá cena alebo platím príliš veľa na miestne pomery. O niekoľko dní neskôr som začal v Káhire používať službu Uber a vyhol som sa častokrát otravnému vyjednávaniu 🙂

Taxík z letiska a šofér na celý deň

So šoférom taxíku Ahmadom som sa dohodol, že jeho kolega Osama (áno, meno má rovnaké ako ten ďalší neslávne známy Osama) mi bude robiť šoféra celý deň. Povezie ma tam, kam mu poviem. Z letiska Ahmad šoféroval bláznivou káhirskou premávkou. V Káhire platí len právo silnejšieho alebo presnejšie povedané drzejšieho. Neodvážil by som sa požičať si auto a šoférovať v tomto meste. Cesty plné dier. Tam kde boli namaľované štyri-päť pruhov, si šoféri urobili dvojnásobok osem-až desať. Cestou bolo z každej strany počuť trúbenie. Z ničoho nič uprostred cesty obrovské spomaľovače… Nechal som to radšej na miestnych a viezol som sa taxíkom.

Dvaja taxikári v jednom aute

Ahmadovi končila zmena. Dohodli sme sa, že sa odvezie domov a pokračovať v šoférovaní bude Osama. Cestou domov Ahmad zastavil pri stánku na nejakom sídlisku. Napochytro vybehol z auta do stánku. Priniesol akýsi balíček a sadol si na zadné sedadlo. Osama ho za volantom vystriedal. Pokračovali sme v ceste. Sedel som na sedadle spolujazdca. Ďalej sme sa rozprávali o živote v Káhire. O tom, ako sa všade stavajú nové budovy a byty, o cenách bytov a domov, o tom koľko tu ľudia zarábajú. Kto si tie nové byty môže dovoliť kúpiť. Nestavajú to pre bežných Egypťanov, ale pre cudzincov z bohatých arabských štátov.

Vôňa, ktorá mi pripomenula Maroko

Ahmad, medzitým ako sme sa rozprávali, otvoril balíček. Vytiahol z neho veľkú cigaretu. „Nebude ti vadiť, keď si zapálim v taxíku“ spýtal sa ma. „Nemám síce rád cigaretový dym. Smrdí mi to. Ale v pohode. Zapáľ si.“ odvetil som. Ahmad sa pousmial. Za malú chvíľku som zacítil zvláštnu vôňu. Nebol to klasický cigaretový zápach. Niečo mi to pripomenulo. Jasné, Maroko. Hneď sa mi oživili spomienky na hotel vo Feze. Áno, terasa hotela pri Bab Boujeloud. Jeden Američan, s červenými očami a tupým výrazom v tvári, tam celý deň len vysedával na terase hotela a pravidelne si odpaľoval takú malú kocku. Bol to hašiš.  Cigareta sa posúvala medzi Ahmadom a šoférom. Ponúkli aj mňa. „Ďakujem, to nie je nič pre mňa.“ zamietol som ich ponuku. Hlavou mi prechádzali rôzne myšlienky. Kedy budeme konečne pri hoteli…

Konečne v Gíze

Ahmada sme vyhodili u neho doma. Doniesol mi čierny čaj. Chvíľku sme sa ešte porozprávali. So šoférom Osamom sme potom pokračovali do Gízy. Zastavili sme na moste cez rieku Níl. Doteraz som ho videl vždy len v dokumentárnych filmoch o Egypte. Vysvetlil mi, čo je na ktorej strane Nílu, odfotili sme pár fotiek a pokračovali sme ďalej.

Pôvodne som sa mal v hoteli v Gíze začekovať až od 14:00 hod. Ale keďže som priletel o dosť skôr, bol som v Pyramids Valley Boutique Hotel už o 12:00 hod. Našťastie nebol žiadny problém, izba bola pripravená. Izba bola priestranná a čistá. Dve postele, aj keď som mal jednolôžko rezervované. Otvoril som okno na balkón. Vonku teplota už atakovala 30 stupňov. Z balkóna izby som mal luxusný výhľad priamo na pyramídy v Gíze. Majestátne, krásne, ohromujúce. Dnes mi však bude musieť postačiť len takýto pohľad. Iné veci mám v pláne. Chvíľku som tam len tak stál a pozeral na ne a na okolie hotela. Cena izby s výhľadom na pyramídy bola viac ako prijateľná. Na noc 50 EUR jednolôžková izba.

Vrátil som sa dnu a zapol klimatizáciu. Bez klimatizácie by som tie horúčavy nevydržal. Dal som si rýchlu sprchu. Prezliekol sa do nových čistých vecí, nahodil dlhé nohavice a utekal dole schodami za šoférom. Čakal ma pred hotelom. Môžeme pokračovať. Smer Memfis.

Bývalé hlavné mesto Egypta – Memfis

Vyrazili sme z Gízy do Memfisu. Na mape nevyzeralo nejako ďaleko. Ale zradné egyptské cesty môžu cestu poriadne predĺžiť. Po vyše trištvrtehodine jazdy sme sa dostali pred bránu do pamiatkového komplexu v Memfise. Vstupné nebolo na naše pomery drahé. Memfis som si však predstavoval ako oveľa väčší komplex, s oveľa viac pamiatkami. Teda na to, že to bolo vôbec prvé hlavné mesto Starej ríše… Nakoniec tam bola zaujímavá len obrovská ležiaca socha faraóna Ramzesa II., ktorá bola pri vstupe do areálu po pravej strane. Zvyšná expozícia, väčšinou sfingy a nejaké sochy, boli vystavené vonku.

Sakkara, Džoserova pyramída

Hrobky Mererouka a Kagemni, Tetiho pyramída

Slnko šialene pálilo. Navrhol som šoférovi, aby sme pokračovali mesta Sakkara. Bol som vďačný za to, že jeho auto má klimatizáciu. Cesta Memfis -> Sakkara bola krátka. Možno 15 minút. Pred vstupom do areálu nás zastavili strážnici. V uniformách vyzerali ako policajti. Pustili nás ďalej po zaplatení bakšišu. O kúsok ďalej som si kúpil lístok. Najprv sme išli autom trochu ďalej od hlavnej Ďžóserovej pyramídy. Zaparkovali sme na parkovisko. Išiel som si pozrieť dve mastaby,  hrobku Mererouka a hrobku Kagemni. Všade na stenách boli krásne hieroglyfy. Niektoré z nich mali zachovanú pôvodnú farbu. Museli to byť skúsení majstri, čo to do toho pieskovca vyryli. Vyzeralo to na veľmi jemnú prácu a precíznu ruku. Na hieroglyfoch boli zachytené každodenné činnosti Egypťanov.

Vyšiel som z mastáb a oproti som po strmom rebríku zišiel do Tetiho pyramídy. 35 stupňov Celzia ma donútilo ísť do tieňa. Pravdupovediac, nie som veľkým zástancom návštev interiéru pyramíd a hrobiek.  Mal som pocit akoby som tu rušil pokoj ľudí, čo tu boli kedysi pochovaní. V pyramíde som sa cítil stiesnene. Radšej pyramídy budem obdivovať zvonka. Vyšiel som von a pokračoval za šoférom.

Džóserova stupňovitá pyramída v meste Sakkara

Pár minút jazdy a boli sme na parkovisku pred komplexom k Džóserovej pyramíde. K pyramíde sa vstupuje cez vstupný palác so stĺpmi pripomínajúcimi zväzky rastlinných stoniek. Na každom kroku som mal v pätách nejakých predavačov, samozvaných sprievodcov, domácich, ktorí sa chceli fotiť, samozrejme za peniaze, prenajímateľov tiav a pod. Prešiel som stĺporadím a ocitol som sa na nádvorí, odkiaľ som mal pekný výhľad na Džóserovu pyramídu.

Džóserova stupňovitá pyramída v Sakkare bola vôbec prvou pyramídou, ktorú Egypťania postavili. Aspoň podľa aktuálnych poznatkov. Postavili ju okolo roku 2600 pr. n.l. Je vysoká 62,5 metra a navrhol ju Džóserov hlavný architekt Imhotep. V čase mojej návštevy bolo na spodnej časti pyramídy lešenie. Časť pyramídy reštaurovali.

Slnko riadne pálilo. Ukazovalo mi, že tu je 34 stupňov Celzia. Ale priamo na slnku mohlo byť o pár stupňov viac. Narýchlo som preskúmal areál. Potom som si povedal, že pôjdem bližšie k pyramíde. Od pyramídy sa ku mne blížili dve osoby v bielych kaftanoch. Mladší sa mi predstavil ako Ibrahim. Starší bol jeho otec a tiež sa volal Ibrahim. Vraj sa chcú so mnou odfotiť. Jeden z klasických trikov ako z turistov vytiahnuť nejaké peniaze. Tentokrát som pristál na túto hru. Odfotil som ich a urobili sme si aj jednu spoločnú fotku. Dal som im pár dolárov. A každý sme pokračovali svojou cestou.

Návrat do Gízy

Po prehliadke pyramíd v Sakkare, som bol poriadne unavený. Sakkara ma prekvapila nielen krásou historický pamiatok, alej strašným teplom. Povedal som Osamovi, aby ma odviezol späť do hotela. Cestou mi spomenul, že má v Gíze kamaráta, ktorý vlastní ťavu a „za dobrú cenu“ by som sa mohol na ťave povoziť. Poďakoval som sa mu za ponuku, ale v tento deň mám toho dosť. Veď ešte pred niekoľkými hodinami som celú noc presedel na lavičke aténeskeho letiska. Prílet do Káhiry a návšteva pamiatok v Sakkáre a Memfise mi na jeden deň stačili. Išiel som si pospať na izbu. Zobudil som sa až večer. Vybehol som na večeru cez cestu do Pizza Hutu. Domácu reštauráciu som veľmi nechcel riskovať.

Ďalší deň ma čakala Návšteva pyramíd v Gíze.