Zápisky z ciest: Pyramídy v Gíze, jeden z divov sveta

Pyramídy v Gíze boli samozrejme hlavným dôvodom, prečo som sa rozhodol navštíviť Egypt. Ubytoval som sa v Gíze. Dve noci som strávil v hoteli Pyramids Valley, len pár metrov od východného vstupu do areálu pyramíd. Strávil som tu dve noci. V prvý deň som navštívil Sakkaru a Memfis. Ďalší deň som mal naplánovanú návštevu jedného z divov sveta – pyramídy v Gíze.

Ráno som si vychutnal raňajky na streche hotela, z ktorej som mal krásny výhľad na Gízsku plošinu aj s tromi hlavnými pyramídami. Najlepší výhľad som mal na Rachefovu (Chefrénova) pyramídu, ktorá bola rovno oproti hotelu. Ale aj na sochu Sfiny, ktorá akoby strážila túto pyramídu. Gíza sa len prebúdzala. V uliciach nebolo veľa ľudí. Rôzni predavači, ľudia na koňoch, ťavách  postupne vychádzali hore kopcom k pyramídam.

Navštíviť pyramídy v Gíze som chcel čo možno najskôr ráno. Ideálne hneď ako otvoria areál, pretože na obed už bude poriadne teplo. Chodiť v 34 stupňoch na slnku bez tieňa nie je žiadna výhra. Po raňajkách som išiel na izbu. Na pár minút si oddýchol. Pripravil si techniku a vyrazil objavovať históriu.

Vstup k pyramídam v Gíze

V nenápadnom okienku pri vstupe som si kúpil lístok. Vstupné do areálu pyramíd stálo 120 Egyptských libier (cca 6 EUR). Pri vstupe mi skontrolovali ruksak a prešiel som cez detektor kovov. Len som vyšiel z búdky a už sa ku mne privalil prvý sprievodca, ktorý ponúkal svoje služby. Bežne ma takto oslovovali desiatky rôznych sprievodcov, obchodníkov, poháňačov ťiav alebo kočišov. Pokračoval som však ďalej od vstupu smerom doľava. Prešiel som popri stánkoch so suvenírmi až k poháňačom tiav. Chvíľu som rozmýšľal, či si zaplatím jazdu na ťave alebo to nechám tak. Pristavil som sa u jedného chlapíka a dal som sa s ním do reči. Jeho ťavy vyzerali byť zdravé a dobre živené. Napokon som sa rozhodol, že to vyskúšam. Cena jazdy 150 Egyptských libier za hodinu. Vyrazili sme smerom k najvzdialenejšej Menkaureho pyramíde.

Menkaureho pyramída

Najprv sme zamierili na vyvýšeninu, odkiaľ bolo vidieť všetkých deväť pyramíd Gízskej plošiny. Pokračovali sme ďalej k Menkaureho pyramíde. Pred Menkaureho pyramídou sme sa dohodli, že jazdu ukončíme. Zosadol som z ťavy, zaplatil za jazdu a pokračoval pešo k pyramíde.

Menkaureho pyramída je najmenšou z troch hlavných pyramíd na plošine v Gíze. Postavili ju niekedy okolo roku 2510 pred.n.l. za vlády 4. dynastie pre faraóna Menkaureho. Je cca 61 metrov vysoká a spoznáš ju podľa veľkej diery na jednej z jej strán. Sultán Al-Aziz rozkázal pyramídy zbúrať a začať sa malo práve Menkaureho pyramídou. Napokon však zistili, že zbúrať pyramídu je rovnako drahé ako ju postaviť, tak od tohto zámeru upustili.

Pred Menkaureho pyramídou ma oslovil predavač Abdulrahman. Vraj ma víta v Egypte a ponúka mi darček pre priateľku. Šatku „zadarmo“. Samozrejme som vedel koľká bije. Začal som s ním hrať hru. Poďakoval som sa mu za darček a suverénne som od neho odkráčal. O chvíľku som ho mal za patämi. Vraj či by som mu nevedel dať pár dolárov. Že ma aj odfotí. Tak sme sa nakoniec dohodli…

Miestni predavači a sprievodcovia

V Egypte začína hra s miestnymi jednoduchou otázkou, ktorú ti položia: „Where are you from?“ („Odkiaľ pochádzaš?“). „What’s your name?“ („Ako sa voláš?“). Odpovieš a už ťa majú tam, kde chceli. V konverzácii. Niektorí ti povedia, že sa môžete spolu odfotiť, zadarmo samorejme… Iní ti dajú do rúk šatku, kamienky, alebo iný podobný drobný, väčšinou bezcenný, tovar. A tak väčšinou som sa držal základných pravidiel: nefotiť ich a nenechať sa nimi fotiť, nič si nenechať nanútiť od obchodníkov ako darček „zadarmo“ a nenechať sa sprevádzať. V opačnom prípade, ak pristúpiš na túto ich hru, odfotíš ich alebo sa necháš nimi odfotiť, zoberieš si tovar čo ti podávajú, tak tieto veci „zadarmo“ končia väčšinou handrkovaním o cenu. Prípadne pár nadávkami a pokazením nálady a dojmu.

Párkrát som sa pristihol, že úmyselne pristupujem na túto ich hru. Vedel som, že tu nič nie je zadarmo. Ale bavilo ma túto hru s nimi hrať a skúšať na čo pristúpia. Skrátka cibriť si svoje vyjednávacie schopnosti…

Pyramídy v Gíze – Rachefova a Cheopsova

Od Menkaureho pyramídy som prešiel k Rachefovej (Chefrénovej) pyramíde. Rachefova pyramída je vysoká cca 136 metrov. Postavili ju pre faraóna 4. dynastie – Rachefa (Chefréna), ktorý bol synom Cheopsa (Chufua). Na pohľad sa táto pyramída zdá najvyššia zo všetkých troch. Avšak je to preto, lebo stojí na o niečo vyššom mieste ako Cheopsova pyramída.

K Rachefovej pyramíde som sa dostal úplne blízko. Aj v súčasnosti musí táto stavba návštevníkov ohromiť. Ako to tí Egypťania dokázali vtedy postaviť s prostriedkami, ktoré mali? Asi najčastejšia otázka, ktorá aj mňa napadla pri pohľade na obrovskú masu vápencových blokov. Ohromné. Niektoré bloky boli vysoké aj tri metre a široké dobrých päť metrov. Vážiť museli desiatky ton. Vrch Rachefovej pyramídy má ešte stále svoje pôvodné opláštenie. Nevedel som sa vynadívať. Jedenkrát vidieť pyramídy naživo je ďaleko ohromujúcejšie, ako sa na ne pozerať len cez obrazovku televízie.

Cheopsova pyramída je najvyššia, najmohutnejšia a najstaršia z troch hlavných pyramíd Gízskej plošiny. Postavili ju pre faraóna 4. dynastie – Cheopsa (Chufua) okolo roku 2570 pred n.l. Do pyramídy sa dá vstúpiť. Potrebuješ však na to lístok, ktorý sa dá kúpiť len pri hlavnom vchode do areálu pyramíd. Počet lístkov je obmedzený na 300 denne v lete, resp. 500 v zime. Vstup stojí 300 EGP (cca 16,50 EUR). Pri bočnom vchode od Sfingy, cez ktorý som vstúpil do areálu tieto lístky nepredávajú! Rozhodol som sa neísť do tejto pyramídy a obdivovať jej krásu len zvonka. Zo strany odkiaľ sa vstupuje do pyramídy ma každú chvíľku zastavoval nejaký sprievodca, kočiš, predajca, atď. Bolo to dosť otravné a radšej som odtiaľ pokračoval smerom k menším Pyramídam kráľovien.

Vstup do kráľovninej pyramídy v Gíze a socha Sfingy

Slnko bolo už vysoko. Riadne pálilo. Blížil sa čas obeda a bol som už dosť uchodený. Od Cheopsovej pyramídy som sa dostal k Pyramídam kráľovnien. Do jednej z pyramíd som sa zo zvedavosti išiel pozrieť. Vstupné sa neplatilo. Strmou a úzkou, pomerne klaustrofobickou, chodbou som sa kačacou chôdzou dostal až dole do komory. Komora bola osvetlená a bolo tu o poznanie chladnejšie ako vonku. Bol to však dosť zvláštny pocit vediac, že nado mnou sú tony kamenia postavené pred 45 storočiami. Popozeral som si hieroglyfy, ktorým som aj tak figu rozumel a rovnakou kačacou chôdzou som sa vyštveral von z pyramídy. „Ďalší deň po tomto výkone nebudem vedieť chodiť“ povedal som si.

Z pyramídy som pokračoval na asfaltovú cestu, ktorá viedla popri soche Sfingy k môjmu východu. Obiehali ma koče ťahané koňmi. Asfaltová cesta však bola pomerne strmá a párkrát mali koníky čo robiť, aby nespadli. Šmýkali sa im po asfalte kopytá.

Socha Sfingy, mužská hlava s levím telom, meria na dlžku až 73 metrov a vysoká je cca 20 metrov. Sfingu som si predstavoval o niečo väčšiu ako v skutočnosti je. Socha Sfingy bola priamo na mieste vytesaná z kamenného podložia. Hovorí sa, že má podobu faraóna Rachefa (Chefréna).

Západ slnka a pyramídy v Gíze

Unavený som došiel na hotel niečo po obede. Dal som si sprchu, ľahol do postele a poriadne si pospal. Zobudil som sa až v čase, keď už zatvárali areál pyramíd. Vyšiel som na balkón a pozoroval ľudí. Vyzeralo to ako veľký útek z areálu. Ľudia na ťavách, vozy ťahané koňmi, motorky, autá všetko schádzalo po asfaltovej ceste dole. Vyšiel som na strechu hotela, odkiaľ som mal lepší výhľad na pomaly zapadajúce slnko.

Mne zostalo už len vyriešiť, kam sa pôjdem na večerať. Zvolil som si vysoko hodnotenú reštauráciu 1,5 kilometra od môjho hotela. Pomaly sa stmievalo. Nuž vyšiel som do ulíc nočnej Gízy a hľadal ju. Ďalší deň ma čakal presun v rámci Káhiry bližšie k centru mesta.