Zápisky z ciest 3: Plavba po jazere Tonlé Sap

Plavba po jazere Tonlé Sap nasledovala po návšteve chrámového komplexu Angkor Wat pri meste Siem Reap, o ktorej som písal v predchádzajúcej časti zápiskov z ciest. V Siem Reap sme zostali celkom dve noci. Pôvodné ubytko sme museli opustiť a nájsť si na jednu noc iné. 

Plavba po jazere Tonlé Sap

Noc v ubytovaní za 3 USD na osobu

Noc v super „luxusnom“ ubytku vystriedala noc v priemernom. Pre dve osoby nejakých 6 amerických dolárov. „A to se Horste, vyplatí!“ José nám našiel na najbližšiu noc plechovú búdu s dvoma posteľami, ale za to na prvom poschodí s výhľadom na prašnú hlinenú cestu a ďalšie plechové strechy.

George po nás prišiel tak, ako sme sa dohodli deň vopred. Nastupujeme do tuktuku a vyrážame k jazeru Tonlé Sap. George nás vezie pomerne dlhú dobu. Som si predstavoval, že to bude hneď za mestom. Ale nakoniec sme prešli aspoň 10 kilometrov. Zaparkovali sme na improvizovanom parkovisku z udusenej hliny. George nám ukázal, kde si máme ísť kúpiť lístky na vyhliadkovú plavbu po jazere. Vôbec to nie je lacný špás. Lístok na plavbu nás stojí 20 amerických dolárov (USD) na osobu. Rovnaká cena ako za jednodňový lístok do Angkor Watu.

Plavba po jazere Tonlé Sap – loďkou po najväčšom jazere Juhovýchodnej Ázie

V prístave nasadáme do drevenej loďky so strechou. Loďku poháňa motor ako z kosačky.  Vyrážame len ja, José a mladý kapitán. Kapitán môže mať niečo cez 20 rokov. Vlasy má vyčesané na ježka a silno nagelované. Do očí mu cez tmavé slnečné okuliare nevidíme. Oblečené má čierne nohavice, bielu košeľu s krátkymi rukávmi a na nohách má polobotky. S Josém sme na palube jediní pasažieri. Samotný prístav je ako nejaká slepá ulička umelo vytvorená odbočka z jazera. Loďka si to valí po hnedej hladine jazera Tonlé Sap. Na ľavoboku začínajú pribúdať domky miestnych obyvateľov. Takmer pri každom z nich sú natiahnuté siete. Sem-tam vidíme rybárov nahadzovať siete do vody. Domy na drevených koloch majú móla. Práve prechádzame okolo jedného, z ktorého skáču deti do vody.

Biosferická rezervácia UNESCO – Tonlé Sap

Po chvíľe plavby po akejsi rieke sa vplavíme do samotného jazera. Je neskutočne obrovské. Na druhý breh nedovidím. Mierime k nejakej „osade“ uprostred jazera. Zrejme to bude cieľ našej dnešnej plavby. O pár minút vystupujeme z lode. Neskutočné. Uprostred ohrady na tomto „umelom ostrove“ je jazierko s krokodílmi. „Asi to bude nejaká krokodília farma. Na čo by tu chovali krokodíly.“ hovorím Josému… Príliš nadšený z toho, čo vidím, teda nie som. Pokračujeme do domku, ktorý je nejaký obchodík. Asi jediná vec, čo ma zaujala v tomto dome, bola obrovská mapa jazera a na ktorej boli nakreslené v ňom žijúce ryby. Neuveriteľná biodiverzita. Desiatky druhov kadejakých rýb.

Dozvedel som sa tiež, že jazero je zapísané ako Biosferická rezervácia v UNESCO. Už menej ma prekvapila informácia, že jazero Tonlé Sap v závislosti od ročného obdobia mení svoju rozlohu a hĺbku. V čase sucha má rozlohu cca 2.500m2 a hĺbku okolo 2 metrov. Avšak v čase monzúnu svoju rozlohu až zoštvornásobí a hĺbka sa zvýši až na 14 metrov.

V domku na koloch môžu turisti nakúpiť školské potreby a rovno darovať kambodžským deťom. Moc sa mi to nepozdáva. „To si robia srandu? Čo je toto za scam? (podvod)“ pýtam sa Josého. „Nakúpime tu zošity a ceruzky a k deťom sa nič nedostane. Rovno to tu šupnú späť do ponuky. Oni budú mať z turistov peniaze a turisti dobrý pocit, že niečo urobili pre miestne chudobné deti. Ale v skutočnosti deti nič nedostanú. Nepáči sa mi to.“ odpovedá José. „Ak toto je všetko, tak sa radšej vráťme späť do Siem Reap. Za tých 20 dolárov sme mohli byť ešte radšej ďalší deň v Angkor Wate.“ povzdychol som si. Plavba po jazere Tonlé Sap bola fajn v tom, že sme videli, ako tu miestni ľudia žijú. Ale druhýkrát by som to neabsolvoval…

Nočný trh a Pub street v Siem Reap

Kapitánovi sme zavelili odchod a návrat do prístavu. Teda ak už nie je iný cieľ plavby. Vraciame sa späť, odkiaľ sme vyrazili na plavbu a budeme pokračovať rovno do Siem Reap. George nám z brehu máva. Nasadáme do tuktuku a vraciame sa späť. Vystupujeme pri Pub street, kde Georgovi platíme dohodnuté peniaze. Následne pokračujeme do cestovnej kancelárie, čo sme našli na ulici. Kupujeme lístky na autobus na ďalší deň. Pôjdeme do hlavného mesta Kambodže – Phnom Penh.

S lístkami vo vrecku ideme nám odpadol stres, v ktorom meste budeme ďalší deň. Ideme to zajesť na Pub street. Dnes sme napokon ešte nejedli. Sedíme v reštike a slnko pomaly zachádza. Jedlo sme dojedli a obrátili do seba niekoľko pív Angkor. Čo budeme robiť s načatým večerom? Preskúmame okolité ulice. Objavujeme nové miesta. Vítajú nás svetlá nočného trhu. Dajú sa tu kúpiť Breitlingy, Hubloty alebo Rolexky za skvelé ceny 😀 Samozrejme všetko fake…

Obraz za 7 dolárov

Na nočnom trhu sa José rozhodol vyjednávať. Dostal skvelý nápad, kúpiť si ručne maľovaný obraz. No a ja už viem ako to bude zasa prebiehať. Už som to zažil nejedenkrát počas našich ciest po Maroku. Nevadí, aspoň bude divadlo. José sa pýta mladej obchodníčky na cenu. Tá je samozrejme nadstrelená. José povie svoju predstavu, ktorá je tak 10% z nadstrelenej ceny. A takto to ide pekných pár minút, až dospejeme do bodu finálnej ceny…

„Is it your best price? What is your final price.“ opáčil José. Mimochodom tieto vety sa naučil od obchodníkov v Maroku, u ktorých to počúval často. Rovno som sa mu začal smiať, keď som ich začul. „To vyjednávanie si sa naučil od najlepších z Marakéša, však?“ prehodil som. José sa zasmial 😀

Obchodníčka zníži cenu o dolár. José sa tvári urazene a už-už odchádza. Ani sa nehnem z miesta. Trochu mu tým kazím jeho divadlo. Viem, že odchod len predstiera. Vie to aj obchodníčka. Obaja sa na ňom smejeme. Maľba sa mu páči. Jeho divadlo je až vtipne priehľadné. Napokon, po polhodine sa dohodli na cene, 7 amerických dolárov. Medzitým mi skoro nohy odpadli od toľkého státia na mieste. Trochu som ho za to vyhuboval…. (pozn. autora v tom čase sme ešte nemohli tušiť, že celá táto snaha vyjde nazmar, lebo tú maľbu zabudne v Thajsku v autobuse na trase Trang-Krabi, ale viac o tejto časti cesty v neskorších zápiskoch z cesty :-))….

Nočný trh v Siem Reap

José si spokojne nesie obraz v bambusovom obale. Pokračujeme v túlaní sa po nočnom trhu. Vo vonkajšej časti trhu sú aj stánky s jedlom. Našťastie sme už jedli. Vidíme v ponuke kadečo. Okrem iných chuťoviek aj také žaby, hady a pavúky. Nič po čom by môj krehký žalúdok túžil. Nevyskúšame ani fish massage, t.j. masáž nôh obhrýzaním starej kože malými rybkami. Asi je to tu populárne, lebo akvárií s rybkami je na ulici niekoľko.

Noc pokročila, ulice sa začali pomaly vyprázdňovať. Usúdili sme, že je čas ísť radšej už na izbu, aby sme nezaspali odchod autobusu. Vraciame sa k Pub street, odtiaľto poznáme cestu na naše nové ubytovanie. Zajtra nás čaká náročná cesta autobusom po Kambodži. Neviem, čo od zajtrajška očakávať. Máme lístky na bus, ale v Phnom Penh žiadne ubytovanie. Musíme sa opäť nejako zariadiť…

POKRAČOVANIE NABUDÚCE…